Objektívnosť maturity z angličtiny pokrivkáva

Autor: Daniel Miklošovič | 19.3.2011 o 15:07 | (upravené 19.3.2011 o 19:33) Karma článku: 7,75 | Prečítané:  2927x

V predvečer maturitnej skúšky z anglického jazyka unikla na web časť odpovedí. Nielen táto skutočnosť však ovplyvňuje jej objektívnosť.

Vyhlásenia ministra školstva Eugena Jurzycu ma zarazili. Na tlačovej besede dosť bagatelizoval daný problém. Argumentoval, že študenti predsa nemohli naisto vedieť, či sú odpovede správne. Ťažko apriori povedať, či mal dať maturitný test opakovať. Nedá sa presne odhadnúť, koľko študentov získalo neoprávnenú výhodu. Avšak spôsob, akým celú situáciu komentuje, je nedôstojný voči veľkej časti maturantov, ktorí pri teste nepodvádzali. Jurzyca tiež vyhlásil, že aj tak má pre študentov väčší význam ústna časť maturít. Neviem, ako na to prišiel. Ovládanie cudzieho jazyka nie je len o rozprávaní, je to komplex viacerých zručností a vedomostí. Navyše, hodnotenie ústnej časti je do značnej miery subjektívne. Ak vysoké školy v prijímacom konaní akceptujú maturitu z angličtiny, berú do úvahy predovšetkým výsledok z externej časti, teda z testu.

Celkovo je ale objektivita maturitnej skúšky z angličtiny otázna. Administrátormi písomnej časti maturít sú učitelia z domácej školy. Verím, že väčšina z nich vykonáva dozor nad študentmi maximálne dôsledne. Nájdu sa žiaľ ale aj takí, ktorí dovolia študentom radiť si, či opisovať. Predseda maturitnej komisie, ktorý je z inej školy, nemôže byť naraz vo všetkých triedach. Dokonca som počul o prípade, keď učiteľka angličtiny prišla do triedy počas maturitného testu a nadiktovala študentom niektoré odpovede. Výmena učiteľov medzi školami pre administráciu testov by istotne prospela k jej objektívnejšiemu priebehu a nevyžadovala by si takmer žiadne finančné náklady. Nechápem, prečo žiaden z ministrov ešte nepristúpil k tomuto opatreniu.

Tiež si myslím, že nie je šťastne zvolené hodnotenie študentov z maturitnej skúšky z angličtiny. Osobitne sa hodnotí externá časť (test), písomná interná časť (slohová práca) a ústna časť. Test musí študent spraviť na viac ako 33% a slohovú prácu na viac ako 25%. Ústnu skúšku potom aspoň na štvorku (ak spravil obe písomné časti), resp. aspoň na trojku (ak nespravil niektorú či obe písomné časti). Na odborných školách (bývalých učilištiach) sa nezriedka stáva, že študenti nezvládnu písomnú časť, ale dostanú trojku na ústnej časti takpovediac z milosti. Toto mal na mysli pán minister, keď vyhlásil, že ústna časť je aj tak dôležitejšia? Skúšajúci majú pri hodnotení ústnej časti brať do úvahy aj výsledky študenta počas štúdia. Takýto pokyn je však veľmi vágny, nikde sa neuvádza akú váhu majú mať známky na vysvedčení, ktoré tak či tak študenti získavajú prevažne na základe písomného testovania. Navyše, trojkár na gymnáziu môže byť oveľa schopnejší ako dvojkár na odbornej škole.

Študent má teda na maturitnom vysvedčení z anglického jazyka tri, resp. štyri hodnotenia - externý test v percentách (+ percentil, ktorý vyjadruje úspešnosť z testu v rámci celého Slovenska), písomnú internú časť v percentách a známku z ústnej časti. Ak má povedzme jeden študent výsledky 80% - 60% - 3 a iný študent 70% - 65% - 2, ktorý z nich je lepší? Mám za to, že objektívnejší by bol jeden údaj, ktorý by zahŕňal všetky časti - 60 bodov za externý test (20 bodov počúvanie s porozumením, 20 bodov gramatické a lexikálne cvičenia, 20 bodov čítanie s porozumením), 20 bodov písomný prejav (slohová práca), 20 bodov ústna skúška. Celkovo by teda študent mohol získať 100 bodov, z čoho sa veľmi jednoducho vypočíta úspešnosť v percentách (počet bodov = percentuálna úspešnosť) a na jej základe percentil - úspešnosť študenta v rámci Slovenska zo všetkých častí maturitnej skúšky. Hodnotenie by teda bolo jednoduchšie a komplexnejšie zároveň. Aká percentuálna úspešnosť by bola potrebná na zloženie maturitnej skúšky, je vec na diskusiu.

Pozitívne hodnotím zrušenie možnosti výberu medzi základnou úrovňou B1 a vyššou úrovňou B2 od budúceho školského roku, pretože znovu - ktorý študent je lepší - ten, čo získal v B1 teste 80%, alebo ten, čo získal v B2 teste 50%? Ťažko porovnateľné. Problém je však v tom, že kým súčasní tretiaci sú vyučovaní už podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, študenti osemročných gymnázií - terajší septimáni (budúcoroční maturanti) - ešte podľa starého programu s nižšou hodinovou dotáciou anglického jazyka. Nechápem, prečo jednotne aj títo študenti nemohli nabehnúť na vyučovanie podľa nového vzdelávacieho programu, keď sa zavádzal. Reforma a la Ján Mikolaj.

Je mi jasné, že stopercentná objektívnosť priebehu maturít a porovnateľnosti výsledkov sa nedá zaručiť. Súčasný systém má však podľa mňa značné rezervy a ministerstvo školstva má nad čím premýšľať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?