Pán kolega Bischof, nie sme to náhodou skôr my - učitelia, kto sme rukojemníkmi v tomto štáte? Vykonávame náročné, spoločensky dôležité povolanie vyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie a neustále dovzdelávanie sa. Za akú mzdu? Vy ju považujete za primeranú? Neprináleží nám dôstojnejšie finančné ohodnotenie? Požiadavky predkladáme rok čo rok každej vláde. Aký to má efekt? Nový minister školstva Dušan Čaplovič na začiatku svojho pôsobenia vyhlásil, že vyššie platy nebudú. Je prázdna štátna pokladnica a bodka. Bude vari niekedy plná? Nie je to skôr otázka priorít štátu?
Vraj deti a rodičia ako rukojemníci. Veď štrajkujeme aj kvôli nim. V konečnom dôsledku chceme dosiahnuť zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. To musí predsa uznať aj každý rozumne uvažujúci rodič a podporiť nás. Jeden deň bez vyučovania teraz a hádam stovky lepších školských dní v budúcnosti. Neohrozujeme zdravie či životy ľudí. Je mi ľúto, že sa nájdu učitelia, ktorí nie sú schopní obetovať jeden deň a zjednotiť sa pre lepšiu budúcnosť.
