Návrat strateného bežca

Autor: Daniel Miklošovič | 14.7.2016 o 18:45 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  502x

V októbri 2014 som vyhral polmaratón na menších lokálnych pretekoch. Na tom by nebolo nič výnimočné vzhľadom na slabšiu konkurenciu, ale po 18 rokoch bez súťažného behania to pre mňa bol akoby triumf na olympiáde. 

Jeden kamarát, s ktorým som v mladosti občas trénoval, napísal status v bežeckej skupine: „Vítam medzi nami nového bežca, ktorý sa stratil, ale našiel sa a vyhral polmaratón v Majcichove!“

V žiackych rokoch som hrával futbal za svoju obec, ale keď som po prechode medzi dorastencov iba vysedával na lavičke, po zimnej prestávke som sa viac nezapojil do tréningu. Po istom čase mi pravidelný šport chýbal a začal som rekreačne behávať. Po pár mesiacoch som dostal chuť zmerať si sily s ostatnými a vo veku 17 rokov som absolvoval svoje prvé preteky – polhodinovku na atletickom štadióne v Trnave. Dodnes si pamätám výkon – 7520 metrov. Postupne som pridával na vzdialenosti v tréningu i v pretekoch, až som ako 18-ročný čerstvý maturant odbehol svoj prvý maratón v Rajci v teplom augustovom počasí za 3:17:23. V chladnejšom počasí som mohol reálne pomýšľať na čas pod 3:10, keďže polmaratón som mal už vtedy odbehnutý za 1:25:07, tiež v teple.

Sľubne za začínajúcu bežeckú kariéru prerušila základná vojenská služba, aj keď v posledných mesiacoch som si už ako „mazák“  mohol dovoliť občas ísť zabehať. Návrat do predošlej formy mi skomplikovalo zranenie – bolesť úponu v pravom stehennom svale, ale napokon vo veku 21 rokov sa mi podarilo postupne vylepšiť svoj maratónsky osobák na 3:10:39 (Dunajský maratón), 3:01:37 (Považský maratón) a 2:55:44 (Malokarpatský maratón). Všetky tieto maratónske podujatia už bohužiaľ medzičasom zanikli. 10 km som zabehol za slušných 36:27. A to som vtedy nejako extra netrénoval – behával som okolo 250 km mesačne. (Pre porovnanie: elitní bežci behajú až 800 km a kvalitní výkonnostní bežci okolo 500 km mesačne.) Dnes môžem už len špekulovať, kam siahali hranice mojich možností, ak by som sa posúval vo výkonnostnom behaní, keďže vytrvalci dosahujú vrchol vo veku 25 – 35 rokov. Hádam 10 km pod 35 minút, polmaratón pod 1:20 a maratón niekde na úrovni 2:45.

V ďalšom roku sa mi obnovilo zranenie v nohe a navyše som popri zamestnaní začal študovať a neskôr som dosť veľa pracoval, takže behanie ustúpilo na 18 rokov do úzadia, počas ktorých som iba každý druhý deň klusal 6 – 10 km. Situácia sa začala „lámať“ v roku 2013, keď som sa začal venovať bežeckej turistike. Dovtedy som občas chodil na pešie túry a pri nich sa zrodil nápad tieto túry bežať. V auguste 2014 som si spomenul, že kedysi dávno som bežal Čachtický polmaratón, ktorý sa beží z veľkej časti v príjemnom lesnom prostredí. Na internete som si overil, že podujatie sa stále organizuje a tak som si povedal, že sa ako čerstvý 40-nik otestujem. Čas 1:39:19 vo zvlnenom profile a v teplom počasí nebol najhorší. Už na štarte obklopený atmosférou podujatia som cítil, že som opäť „v tom“ a nezostanem iba pri jednom štarte.

Zhodou okolností bola v tom čase v našej obci na niekoľko mesiacov zatvorená posilňovňa. Mal som vo zvyku striedať beh a posilňovanie, tak som začal behať denne s jedným voľným dňom týždenne. Nárast výkonnosti bol na začiatku rýchly a už po siedmich týždňoch som sa v polmaratóne zlepšil o viac ako 3 minúty. Spočiatku som trénoval viac-menej ad hoc – ako ma v danej chvíli napadlo, neskôr v novembri som si povedal, že musím vniesť do behania systém a rozhodol som sa pripravovať na svoj druhý prvý maratón – celkovo siedmy, ale prvý od roku 1996. Spravil som si prieskum rôznych tréningových plánov na internete a z nich som si zostavil plán, ktorý mi vyhovoval – 6 behov týždenne: tri náročnejšie tréningy (dlhý beh, tempový beh, intervalový beh) striedané ľahšími rekreačnými behmi.

Na jar 2015 som odbehol ČSOB maratón v Bratislave za 3:11:46. V lete potom Rajecký maratón – v tropickej horúčave som na kvalitný čas musel vopred zabudnúť a na jeseň Medzinárodný maratón mieru v Košiciach za 3:17:57, keď som počas horúceho leta nedokázal tak kvalitne trénovať ako v zime pred jarným maratónom. Bol som sklamaný, ale hneď vo vlaku cestou domov som si predsavzal, že o pol roka v Bratislave sa zlepším.

Zimná príprava sa vydarila a tak som si povedal, že to risknem a skúsim bežať s vodičmi na čas tesne pod 3 hodiny. 28 km som v pohode držal tempo 4:15/km, ale potom prišiel klasický „náraz do steny“ a po spomalení som nakoniec dobehol za 3:09:28. Napriek sklamaniu som na konci prežil zaujímavý zážitok, keď som kilometer pred cieľom predbiehal špičkového českého triatlonistu Petra Vabrouška. Zlepšenie o 2 minúty v porovnaní s minulým rokom sa zdá nevýrazné, ale kým pred rokom bolo ideálne maratónske počasie – 10 stupňov a bezvetrie, teraz bolo najmä v 2. polovici dosť teplo, až 20 stupňov a fúkal svižný vietor. V príprave som využil osvedčený model z predošlej zimy – tri náročné tréningy a tri ľahké rekreačné behy. Tu je ukážka týždenného cyklu:

PO: ľahký beh: 11 – 14 km

UT: posilňovanie

ST: intervalový beh v polmaratónskom tempe: rozklus 2,5 km, 6 x 1,6 km v tempe 4:10/km, medziklusy 400 m, výklus 2,5 km (dĺžku a počet úsekov obmieňam)

ŠT: ľahký beh: 11 – 14 km

PI: dlhý beh: 20 – 25 km tempo okolo 4:55/km

SO: ľahký beh: 10 – 12 km, večer posilňovanie

NE: tempový beh v maratónskom tempe: 2,5 km rozklus, 12 – 15 km v tempe 4:20/km, 2,5 km výklus

Pozn.: ľahké behy, rozklusy, medziklusy a výklusy behám v tempe 5:00 – 5:30/km. Ľahké a dlhé behy behám väčšinou po prírodných povrchoch, občas v lese v kopcoch, intervalové a tempové behy na asfaltovej hrádzi.

Po jarnom maratóne som si naplánoval dva letné maratóny, ktoré však vzhľadom k teplému počasiu i členitému terénu bežím viac na zážitok ako na výkon – v júni Záhorácky maratón v Senici (3:17:33) a v auguste ma čaká Rajecký maratón. V októbri pobežím MMM v Košiciach, kde sa chcem pokúsiť prekonať svoj seniorský osobák 3:09:28, v prípade priaznivých okolností (počasie, aktuálna forma) to risknem a pokúsim sa bežať na čas tesne pod 3 hodiny. Počas letných prázdnin som prešiel zo 7-dňového tréningového cyklu na 9-dňový: náročné tréningy (dlhý beh, tempo, úseky) každý tretí deň s dvomi ľahšími behmi medzi nimi. Môžem takto nabehať vyššiu kilometráž, keďže potrebujem vylepšiť vytrvalosť  (rýchlostný základ mám celkom slušný – na jar 10 km za 38:16 bez vyladenia formy, polmaratón za 1:28 v teple, ale vo všetkých piatich seniorských maratónoch mi došli sily po 30 km).

Pri výkonnostnom behaní mám momentálne jedinú ambíciu – ešte aspoň raz v živote zabehnúť maratón pod 3 hodiny. Možno to vyjde, možno nie – vek človek neoklame a po 40-ke sa posúva nahor obtiažnejšie ako po 20-ke, ak vôbec. Behám teraz viac ako v mladosti (300 – 400 km mesačne), ale pokrok je pomalší a zrejme sa čoskoro zastaví. Som však rád, že som zdravý a vyhýbajú sa mi zranenia (klopem na stôl) a že vôbec môžem takúto športovú ambíciu reálne mať a pokúšať sa ju naplniť. Za to som veľmi vďačný a užívam si každý jeden kilometer odbehaný v tréningu či na pretekoch. Napokon, aj cesta môže byť cieľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?