Hrával som však len zriedkavo – spočiatku neboli možnosti a neskôr som šach považoval za mrhanie časom a intelektom. Pred rokom ma čosi akoby osvietilo a šachu som sa začal venovať pravidelne.
Z histórie
Za kolísku kráľovskej hry (šach - z peržštiny šáh = kráľ) sa považuje India v 5.-6. storočí. Ostatný titul majstra sveta (november 2008) si vybojoval práve rodák z Indie - Viswanathan Anand (nar. 1969). Pôvodná hra prešla rôznymi obmenami, kým sa postupne ustálila do dnešnej podoby. Medzi najnovšie zmeny patria pravidlá o pate, rošáde, braní mimochodom (en passant) a remíze po trojnásobnom opakovaní pozície alebo po 50-tich po sebe idúcich ťahoch oboch hráčov bez brania kameňa a postupu pešiaka (v špecifických prípadoch je to 100 ťahov). Najnovším pravidlom je, že hráč ktorému zazvoní počas hry mobil, okamžite prehráva partiu. Veru, výdobytky modernej doby si vyžiadali i takéto dosť kuriózne ustanovenie.
Šach ako šport
Prvý medzinárodný šachový turnaj v novodobých dejinách sa konal v roku 1851 v Londýne a tento dátum sa považuje za zrod šachu ako športového odvetvia. Vyhral ho v tom čase nie veľmi známy Nemec Adolf Anderssen (1818-1879). Významným počinom pre rozvoj šachu ako športu bolo zavedenie šachových hodín (1867, na turnaji v Paríži). Za prvého oficiálneho svetového šampióna (z roku 1886) je považovný rodák z Prahy, neskôr Rakúšan Wilhelm Steinitz (1836-1900). Najlepším hráčom doterajšej histórie je Garry Kasparov (nar. 1963, Azerbajdžan). V rokoch 1986-2005 bol takmer nepretržite na vrchole ELO rebríčka a dosiahol najvyšší ELO rating v histórii - 2851 bodov (júl 1999). V najnovšom rebríčku (júl 2009) je na čele Bulhar Veselin Topalov (nar. 1975), druhý je vyššie spomínaný Ind Viswanathan Anand, tretí je 18-ročný nórsky supertalent Magnus Carlsen. V top 100 sa stále drží nestarnúci Rus Anatolij Karpov (nar. 1951). Poslední dvaja menovaní sú dôkazom, že šach možno hrať na vysokej úrovni takmer v každom veku.
Zopár čísel
Šachový duel sa odohráva na doske pozostávajúcej zo 64 polí. Na začiatku hry majú hráči po 16 kameňov (8 figúr + 8 pešiakov). Pravidlá sú pomerne jednoduché, dokáže si ich osvojiť aj predškolák. Avšak, a čo považujem na kráľovskej hre za najúžasnejšie, v rámci daných obmedzení nám šach ponúka nevyčerpateľnú studnicu jedinečných partií. Ktorýsi matematik vyslovil porovnanie, že počet variantov do 40-teho ťahu je väčší ako počet atómov vo vesmíre! Už po troch ťahoch na oboch stranách existuje cez 9.000.000 možných pozícií. Mat je možné najskôr dosiahnuť v 2. ťahu (čiernymi), resp. v 3. ťahu (bielymi), pravda, iba po hrubých chybách súpera. Najdlhšia možná partia môže mať podľa súčasných pravidiel 5949 ťahov. V skutočnosti je najdlhšou zaznamenanou partia Nikolič - Arsovič hraná v Belehrade v roku 1989. Skončila remízou po 269 ťahoch a vyše 20-tich hodinách hry! V štandardných zápasoch na najvyššej úrovni majú hráči k dispozícii spravidla po 2 hodiny na prvých 40 ťahov + po 1 hodine na ďalších 20 ťahov + 30 minút + 30 sekúnd na ťah na zvyšok partie. Okrem toho, podľa času, ktorý majú hráči k dispozícii, rozlišujeme bleskový šach (tzv. blitz, 3-15 min. pre každého hráča) a rapid šach (15-60 min. pre hráča + príp. zopár sekúnd k dobru na každý ťah). Extrémnou formou je tzv. bullet (1 min. pre každého hráča).
Spravodlivá hra
Charakteristickým atribútom šachu je, že je hrou deterministickou, teda že náhoda v ňom nehrá žiadnu úlohu (ak neberieme do úvahy neplánovanú indispozíciu hráča, ktorý, povedzme, zjedol pred zápasom pokazený vlašský šalát...). Pokiaľ hovoríme o jednej partii, je to trochu diskutabilné, keďže hru začína hráč s bielymi kameňmi a teda má ťah (tempo) k dobru. A skutočne, výsledky zápasov vo vrcholom šachu dokazujú, že počet výhier s bielymi je vyšší ako s čiernymi. Preto sú najviac fair-play turnaje, pri ktorých sa stretnú hráči navzájom 2-krát s rôznymi kameňmi. V amatérskej hre však nie je výhoda prvého ťahu taká badateľná a obyčajne sa stiera po niekoľkých ťahoch.
Šachová slepota
Šachová slepota je zaujímavý fenomén postihujúci z času na čas aj tých najlepších hráčov. Je to prehliadnutie samozrejmého najlepšieho ťahu, či už svojho alebo súperovho, resp. prevedenie totálne chybného ťahu. Spravidla sa tak udeje z dôvodu nervozity na začiatku partie alebo naopak únavy po dlhej hre a mentálnom vypätí. Niekedy je hráč tak zahĺbený do zamotaných kombinačných variantov, že si nevšimne úplne jednoduchý vyhrávajúci ťah. V extrémnych prípadoch prehliadli veľmajstri mat prvým ťahom - svoj alebo súperov.
Muži verzus ženy
Faktom je, že muži dosahujú v šachu výrazne lepšie výsledky ako ženy. V najnovšom rebríčku FIDE (júl 2009) figuruje v prvej stovke iba jedna žena - Judit Polgárová z Maďarska (nar. 1976) na 43. mieste. Čítal som o výskume, ktorý sa zaoberal práve touto problematikou. Výsledkom bolo, že počet žien medzi najlepšími korešponduje s celkovým počtom žien hrajúcimi šach. Otázne je, prečo sa šachu venuje tak málo žien v porovnaní s mužmi. V kráľovskej hre je dôležité najmä logické myslenie. Majú ho muži objektívne na vyššej úrovni, alebo len viac inklinujú k činnostiam, ktoré vyžadujú hýbanie mozgovými závitmi? Netrúfam si odpovedať, aby som si nepohneval ženskú časť čitateľskej obce.
Remízová smrť šachu?
V dnešnej počítačovej dobe je príprava vrcholových šachistov tak zdokonalená, že väčšina partií hraných na štandardný čas sa končí remízou. Už v 20-tich rokoch minulého storočia sa rodák z Pezinka Richard Réti (1889-1929), svojho času jeden z najlepších hráčov sveta, obával neustále sa zvyšujúceho počtu remíz medzi najlepšími hráčmi a tým stagnácie či až úpadku šachu. Kubánec José Raúl Capablanca (1888-1942) dokonca navrhol úpravu pravidiel - rozšírenie šachovnice na 10x10 polí + pridanie 2 nových figúr. Nemec Emanuel Lasker (1868-1941) navrhoval zaviesť popri matovom víťazstve aj menej hodnotenú výhru na pat, resp. výhru po zlikvidovaní všetkých súperových kameňov. V šachu platí pravidlo, že súperi sa môžu dohodnúť na remíze po ktoromkoľvek ťahu. Mnohokrát, najmä z taktických dôvodov, sa hráči už tesne po otvorení partie uspokoja so ziskom pol boda, keď je na šachovnici ešte väčšina kameňov a stredná hra sa ani poriadne nezačala. Amatéri sa remízovej smrti šachu rozhodne obávať nemusia - zvyčajne hrajú na kratší čas a počas partie urobia viac chýb, resp. nepresností, ktorými poskytnú súperovi rozhodujúcu výhodu.
Hra naslepo
Špecifickou formou šachu je hra naslepo, pri ktorom jeden z hráčov alebo obaja hrajú bez kontaktu s kameňmi a ťahy si oznamujú iba ústnou formou. Pre špičkových hráčov je hra naslepo dobrým tréningom, resp. exhibíciou na spropagovanie šachu. Hráči používajú dva spôsoby - buď si vizuálne predstavujú pozíciu na šachovnici, alebo si v mysli pred každým ťahom zopakujú sériu dovtedy uskutočnených ťahov. Ešte ohromujúcejším výkonom je však simultánka naslepo, keď hráč naraz rozohrá partie naslepo s viacerými súpermi (ktorí hrajú bežným štýlom). Oficiálny rekord zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov drží Belgičan George Koltanowski (1903-2000) - 34 simultánnych hier naslepo (24 výhier, 10 prehier, Edinburgh 1937). Po ňom skúšali rekord prekonať Argentínčan Miguel Najdorf (1910-1997, 45 súperov) a Maďar Janos Flesch (1933-1983, 52 súperov), tí však nedodržali všetky podmienky pre oficiálne uznanie rekordu.
Ľudia verzus počítače
Ďaleko pred érou počítačov vedci snívali o zostrojení automatu na šach, ktorý by hral lepšie ako ktorýkoľvek človek. V roku 1771 skonštruoval rakúsky vynálezca Ján Wolfgang Kempelen mechanizmus, ktorý dostal podľa vzhľadu názov Turek. Verejne bol falošne prezentovaný ako automat, avšak vnútri mechanizmu bol ukrytý človek - výborný šachista, ktorý bez problémov porážal väčšinu vyzývateľov a zarábal sebe i majiteľovi "automatu" slušné peniaze. Podvod bol verejnosti objasnený až v roku 1857. V 2. polovici 20. storočia sa objavujú prvé skutočné šachové programy, ktoré však boli spočiatku slabým súperom pre najlepších šachistov. S rozvojom počítačov sa zdokonalovali aj šachové programy, až nakoniec v roku 1997 zdolal program Deep Blue najlepšieho šachistu Garryho Kasparova 3,5-2,5 v zápase hranom na 6 partií (rok predtým ešte Kasparov vyhral 4-2). V súčasnosti je už na trhu viacero programov schopných porážať ľudí. Tento rok sa konali už 17. majstrovstvá sveta medzi šachovými programami. Posledné tri majstrovstvá vyhral český program Rybka (vytvorený v r. 2004).
Korešpondenčný šach
Špecifikom šachu na diaľku je väčšie množstvo času na jednotlivé ťahy (niekoľko dní) a možnosť využívať všetko dostupné - literatúru, databázy partií, šachové programy... Partie sú tak veľmi kvalitné a vyrovnané, bojuje sa o získanie mikroskopickej výhody smerujúcej k výhre, ale hráči priznávajú, že v niektorých partiách nespravia jediný vlastný ťah. V minulosti sa na zasielanie ťahov využívala klasická pošta, telegraf či telefón, dnes je to prevažne internet a e-mail. Turnaje trvajú nezriedka aj 2-3 roky, jednotlivé ročníky sa prelínajú a hráči majú zvyčajne rozohraných viacero turnajov naraz.
Kompozičný šach
Zahŕňa tvorbu, resp. riešenie šachových skladieb. Podmienkou danej pozície je, že by sa k nej aspoň teoreticky mohlo dospieť v hypotetickej partii (v skutočnosti sú to obyčajne pozície atypické, ktoré sa v praktickom šachu pravdepodobne nikdy nevyskytli, ani nevyskytnú). Skladby sú zamerané na bežné úlohy (napr. mat v niekoľkých ťahoch), ale aj na tzv. exoproblémy (samomaty, pomocné maty, atď.).
Šach ako hobby
Na to, aby ste si zahrali šach pre radosť na solídnej amatérskej úrovni, netreba veľa. Šachu sa venujem len niečo vyše roka približne hodinu denne a začínam na sebe badať pozičné cítenie, akýsi nadhľad nad šachovnicou. Postupne som si osvojil rôzne finesy, ktorými sa dá rozhodnúť partia - vidlička, väzba, odkrytý šach, mlynček, prilákanie, odlákanie, blokáda, dvojitý úder, obeť materiálu, nevýhoda ťahu... Osvojíte si ich rýchlejšie ak sa okrem hry samotnej venujete aj štúdiu šachovej literatúry a prehrávate si partie najlepších hráčov. Ak nemáte s kým hrať, nie je to žiaden problém. Existuje veľa web-stránok, kde si môžete zahrať online v reálnom čase so živými súpermi z celého sveta. Na základe predošlých výsledkov má každý hráč svoj rating, podľa ktorého si môžete vždy vybrať rovnocenného súpera. Dobrý server je napr. www.playok.com. Šach sa dá hrať aj v rôznych počítačových programoch (Fritz, Chessmaster, Rybka...), avšak mne osobne pri takejto hre chýba napätie a prestíž, ktoré pociťujem pri živých súperoch. Navyše takáto hra zvádza k vracaniu ťahov, čím sa stiera podstata šachovej hry. Programy sú však výborné na analýzu vlastných odohratých partií, hravo vám odhalia všetky chyby a nepresnosti.
Šach verzus život
V úvode som spomenul, že som dlhú dobu považoval šach za mrhanie časom a intelektom. Čudoval som sa, ako si niekto dobrovoľne hodiny láme hlavu nad obyčajnou hrou. Teraz viem, že opak je pravdou. (Ak vylúčim prípady amatérov, ktorí hrajú šach aj 8-12 hodín denne, to nie je hobby, ale závislosť. Aj tu platí zlaté pravidlo "všetko s mierou".) Šach rozvíja pamäť, logické myslenie, pozornosť, vnímavosť, predstavivosť. V šachu i v živote treba rozumne hospodáriť s časom. V šachu i v živote nemáme konať unáhlene, máme si dobre premyslieť každý krok. Ak už krok spravíme, nedá sa vrátiť späť a nesieme zaň plnú zodpovednosť do konca hry/života. Ak spravíme chybu, a tú nabetón občas spravíme v šachu i v živote, máme sa z nej poučiť a v budúcnosti sa jej vyhnúť. Ba niekedy nám paradoxne chyba pomôže, čo zistíme až s odstupom času. Šach i život pred nás neustále kladú nové problémy, nové výzvy, s ktorými sa musíme popasovať. Nie vždy danú úlohu zvládneme, vtedy ale netreba zúfať, treba sa oprášiť, zodvihnúť hlavu a so cťou kráčať ďalej.
