reklama

Šťastie. Ako to vlastne je?

Neexistujú ľudia, ktorým bolo daného do vienka viac či menej šťastia. Všetci sú si rovní. Záleží však na ľuďoch, či chcú byt šťastní, alebo nechcú...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Takýto status si pred pár dňami napísal jeden z mojich facebookových priateľov. Následne sa rozpútala zaujímavá diskusia medzi mladými ľuďmi. Ponúkam vám ju v autentickom znení s jazykovými úpravami pre pohodlnejšie čítanie (doplnená interpunkcia, plus opravené (snáď) pravopisné chyby - veď viete, ako to chodí na fejsbúku, tam si na gramatike dáva málokto záležať).

Fero: Nesúhlasím.

Mišo: Prečo nesúhlasíš?

Fero: Podľa mňa je to úplná blbosť.

Mišo: Počuj chlapec s takým krásnym menom :) Prečo to je podľa teba úplna blbosť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Fero: No, podľa mňa, pretože keby to tak bolo, tak by sa všetci narodili zdraví, mali by všetkého dostatok a nikoho by nič netrápilo... Je pravda, že niektorí ľudia si neskôr spravia ten život šťastným alebo opačne, ale takých je veľmi málo... Keby si sa narodil napríklad slepý, nikdy už nebudeš šťastný, lebo by ti stále niečo chýbalo... Aspoň podľa mňa.

Jana: Som šťastná, lebo chcem byť šťastná... Je to tak :) Dokonca to potvrdzuje aj môj status z minulého týždňa.

Mišo: Fero, presne o tom to je. Je to len prístup k životu. Poznám slepých, hluchých alebo inak postihnutých ľudí. Poznám ľudí chorých, ľudí odkázaných na vozíček. Ale sú šťastnejší ako kopec zdravých ľudí. Takže to, čo si napísal, je blbosť podla mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jana: Šťastný má právo byť ktokoľvek, nie len bohatý, zdravý, pekný a neviem aký.... To by bola diskriminácia, nie?

Fero: Tak to záleží na uhle pohľadu každého z nás. Každý sa na to pozrie, ako chce. Ok, tak sa opravím. Možno s tým máš pravdu, čo si napísal v statuse. Ale sú aj takí, a tých je veľa, čo si to nemôžu povedať. Veľa ľudí ovplyvnia rôzne životné situácie a nemôžu za to.

Mišo: Fero, ale podľa mňa je to stále o tom, ako sa k tomu postavíš. Niekde som čítal príbeh, že dvaja ľudia sa spoznali a dali dokopy pri jednej leteckej havárii a teraz sú šťastní. Čítal som príbeh o tom, ako sa spoznali dvaja ľudia, keď jednému amputovali nohy a išiel si kúpiť vozíček. A teraz sú šťastní. Všetko je len o tom, ako sa k tomu postavíš. Vsetko je o tom, či chceš, alebo nechceš. Všetko je o tom, či si dokážeš zobrať ten, hoci aj maličký, kúsok šťastia, ktorý ti daná situácia ponúka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fero: Tak to je na zamyslanie, neberiem ti názor a nemôžeš ani ty mne. Milión ľudí, milión chutí. Toto je taká téma, o ktorej by sa dalo baviť asi stále. Lebo vždy by sa našlo aj pre, aj proti... Takto by sme tu mohli povedať milión prípadov a stále by to nebolo s určitosťou určené, či je to tak, alebo nie je to tak... Ale to, čo si napísal: Neexistujú ľudia, ktorým bolo daného do vienka viac či menej šťastia. Život máš taký šťastný, aký si ho spravíš. S tým súhlasíš? Ale niekto sa už narodil šťastný a nemusel pre to nič robiť. A niekto sa celý život musel snažiť, aby bol aspoň chvíľku šťastný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mišo: Neberiem ti názor, resp. nechcem ti ho brať. Ide mi len o to, vysvetliť ti môj pohľad na vec. A súhlasím s tým, čo som napísal: Nikto nedostal viac alebo menej šťastia do vienka. Všetci dostali rovnako. A záleží len na nich, ako si zariadia život. Nikto sa nerodí viac alebo menej šťastný. Čo ale môže byť rozdiel je to, že niekto môže byť viac materiálne bohatý. To je tak asi všetko. Ale peniaze so šťastím veľa spoločné nemajú.

Fero: Nemyslel som to tak, že niekto sa narodí do bohatej rodiny. Ale tak, že sa narodí do úplnej rodiny, narodí sa zdravý, narodí sa tam, kde je normálny život. Porovnaj si napríklad len Slovensko, čo je síce pre niekoho nič moc, a takú Afriku, kde niekto ani nepozná, čo je pitná voda. To je podľa teba rovnaké šťastie? To až neskôr záleží na tom, ako sa s tým vyrovnáš. Či aj napriek tomu si život spravíš šťastným.

Mišo: Dobrý príklad si dal, veľmi dobrý! Presne tu ti viem ukázať, že ide len o postoj človeka. A často sa stáva, že človek z neúplnej rodiny dostáva viac lásky ako ten z tej úplnej. Ten z Afriky je možno rád za to málo, čo má, kľudne aj len za tú pitnú vodu. A je šťastný. Ten zo Slovenska má pitnej vody, koľko mu hrdlo ráči, ale nevie sa rozhodnúť, či si má v Tescu kúpiť Colu Light alebo Colu Zero, a hneď je nešťastný. Je to len a len o postoji človeka. Človek funguje ako magnet. Myslíš pozitívne, príde niečo pozitívne. Myslíš negatívne, príde niečo negatívne. Kopec ľudí, veľký kopec ľudí ti to potvrdí.

Fero: Ale to, čo vravíš ty, je až neskôr, podľa toho, ako si zariadiš život. Nie vtedy, keď sa narodíš. Že sa narodia všetci rovnako šťastní? Diskutabilné... Toto je také keby, keby. Ale asi diskusia by mala význam vtedy, keby sa všetci narodili presne na chlp do tých istých podmienok. Vtedy by sa dalo povedať, že všetci sú si rovní a bolo im dané do vienka rovnako. Ale takto sa to nedá povedať. Lebo ten z Afriky by povedal: Áno, stačí mi ku šťastiu pitná voda. Ale ten zo Slovenska môže povedať: Radšej mám dilemu, či si kúpiť Colu Light alebo Colu Zero, ako byť šťastný len za pitnú vodu.

Mišo: No ale keď sa narodíš, máš pojem o šťastí? Keď sa narodíš, vieš, čo je to šťastie? Nikto za teba nerozhoduje, či šťastný budeš, alebo nebudeš. Rozhodneš sa len ty sám. Rozhodneš sa vtedy, keď pochopíš, že len ty si môžeš za to, ako sa postavíš k veciam. Nikto iný za teba nemôže rozhodovať. Len ty sám. A čo sa týka tej dilemy - ako môže byť človek šťastný, keď má dilemu?

Jana: Úplne s tebou súhlasím, Mišo. To, ako sa vnútri cítiš, je v konečnom dôsledku závislé od TEBA a tvojho vnútorného nastavenia, od nikoho/ničoho iného.

Petra: A dosť pomáha, keď si ako hroch. Keď sa dokážeš rýchlo otriasť a keď si jednoduchší, a nie tak komplikovaná osobnosť. A keď nad vecami veľmi nerozmýšľaš, alebo skoro vôbec, alebo len niekedy, keď ťa náhodne k tomu niekto privedie/prinúti. A keď máš aj trošku šťastia, že ti život prinesie to, čo si praješ a nie že sám seba prehovoríš, že si šťastný za to, čo máš (čo by ti inak vôbec nechýbalo, keby si nemal). Je tam toho veľa, čo sa musí trafiť v správny čas na správnom mieste a bla, bla, bla... Avšak, všetci máte pravdu v tom, čo ste povedali. Niektorí viac, niektorí menej. Ide len o to, kto to ako dokáže cítiť. To je pre každého jediná pravda. Lebo - proti vetru nenacikáš. :o)

Daniel Miklošovič

Daniel Miklošovič

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Učiteľ angličtiny. Záľuby: beh, turistika, cyklistika, šach, hudba. Zoznam autorových rubrík:  BehAngličtinaŠkolstvoVieraPolitikaPostrehy

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu