reklama

(Ne)všedný deň učiteľa

Učiteľstvo je povolanie, ktoré denne poskytuje nové zážitky - pekné i menej príjemné. Postupne som si na tento fenomén zvykol a každé ráno vstupujem do školy s vedomím, že i dnes môžem zažiť niečo doteraz nepoznané.

Písmo: A- | A+

Prvú hodinu som mal v tercii (12-13 roční, pre menej zainteresovaných). Žiaci si vo dvojiciach precvičovali dialógy, keď sa ma jedna žiačka čosi spýtala. Zľahka sme sa na seba usmiali, čo neušlo pozornosti ukecaného chalana v prvej lavici. „Oni sú do seba!“ vykríkol objaviteľsky. Dievča sa začervenalo a ja som sa nad jeho poznámkou len pousmial. Nebudem mať predsa počas hodiny neustále kamenný výraz na tvári, len aby som nebol podozrivý z niečoho podobného.

O pár minút začal v triede vyzváňať mobil. Chlapec-aktivista okamžite vypátral zdroj narúšania a víťazoslávne mi ho priniesol ako poľovník svoju trofej. Bol to mobil žiaka, ktorý bol v tom čase v inej učebni. Podľa záznamu na displeji sme zistili, že ho prezváňal spolužiak, ktorý s nim v tom čase sedel v jednej lavici – a vinníci boli promptne odhalení a cez prestávku ihneď dolapení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlatý klinec dňa som však mal stále pred sebou. Približne pred jeden a pol rokom som zažil nasledovnú situáciu: kráčal som si po vyučovaní cez park a z diaľky som zbadal svojho študenta (mal vtedy 15 alebo 16 rokov) s dvomi spolužiačkami. Chalan držal v ruke fľašku s takmer vypitým pivom. Neskôr ma zaregistroval a fľašu skryl na lavičku za tašku. Mal som na výber – buď sa budem tváriť, že som si nič nevšimol a prejdem okolo akoby nič, alebo zasiahnem. Nedalo mi to, a tak som zastavil, vybral pivo spoza tašky a vyžiadal som si jeho mobil s tým, že zavolám rodičom. Predsa len, 15-16 rokov a alkoholický nápoj nejdú príliš dohromady, hoci mimo školy. Odmietol, preto som si po príchode domov zistil číslo na ich pevnú linku a dovolal sa jeho matke. Vypočula si ma, poďakovala sa mi za upozornenie a jeden a pol roka som si na danú udalosť ani len nespomenul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až dnes. Spomínaná matka prišla za mnou počas rodičovského združenia a žiadala odo mňa vysvetlenie – vraj čo to malo vtedy znamenať - ako som si dovolil volať jej, že jej syn pil pivo. Mojou povinnosťou bolo podľa nej konať, len ak by bol v ohrození života (čo, pripúšťam, nebol, ale mohol byť neskôr). Údajne sa mu vtedy nemohla niekoľko hodín dovolať (môžem za to, že nedvíhal mobil?), kvôli čomu bola veľmi znepokojená. Dokonca vtedy zvažovala niečo ako súdnu žalobu za osočovanie jej syna. Tak teraz neviem, čo je to za osočovanie, keď matke zavolám, že som jej neplnoletého syna pristihol v parku piť pivo (nikomu inému som to nepovedal). Prečo s tým vyrukovala až po jeden a pol roku?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnešný deň si do vitrínky si nevystavím, no na druhej strane, nevrátil by som ho späť. Problémy a prekážky nám pomáhajú ľahšie zvládať tie nasledujúce.

Daniel Miklošovič

Daniel Miklošovič

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Učiteľ angličtiny. Záľuby: beh, turistika, cyklistika, šach, hudba. Zoznam autorových rubrík:  BehAngličtinaŠkolstvoVieraPolitikaPostrehy

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu