Z mosta do prosta

Autor: Daniel Miklošovič | 24.12.2018 o 16:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  446x

Tento frazeologizmus odporúčam ako mnemotechnickú pomôcku redaktorom Rozhlasu a televízie Slovenska.

Pred niekoľkými dňami som sledoval Správy RTVS, v ktorých v dvoch reportážach zaznela z úst redaktorov rovnaká chyba. V jednej reportáži sa spomínalo zrútenie mostu v talianskom meste Janov, v ďalšej potom výstavba mostu niekde u nás na Slovensku. Niektoré podstatné mená majú v genitíve dvojtvar (napr. múr – múra/múru, revír – revíra/revíru). Podstatné meno most však medzi ne nepatrí a v druhom páde jednotného čísla má iba jeden správny tvar – mosta (napr. skočil som z mosta, povedal to z mosta do prosta). Páni redaktori vo verejnoprávnej televízii, nabudúce teda radšej použite správne skloňovanie: zrútenie mosta, výstavba mosta.

Ak hovoríme o moste v jeho základnom význame (dopravná stavba spájajúca brehy riek, údolí ap.), skloňovanie je jednoznačné, a to aj v prípade, ak je súčasťou názvu, napr.: Muž chcel skočiť z Mosta SNP v Bratislave. Čo však v prípade názvov s preneseným významom? V okrese Senec sa nachádza obec Most pri Bratislave. Na Wikipedii sa dočítame: ...zmena názvu z Mostu pri Ostrove na Most pri Bratislave. V cestovnom poriadku sa uvádza: ...spoje pokračujú ďalej v smere do Mostu pri Bratislave. Na oficiálnej stránke obce sa píše: ...poniže Mostu sa tiahla hranica s Maďarskom. Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2013 uvádzajú v genitíve iba jeden tvar: Mosta pri Bratislave (rovnako aj pre obec Kamenný Most v okrese Nové Zámky). Na Googli však prevažuje tvar Mostu pri Bratislave v pomere cca 2:1. Ľuďom je akosi samovoľne prirodzenejšia koncovka -u, podobne ako pri dvojtvaroch giganta (obor) / gigantu (kolos) alebo jaguára (zviera) / Jaguaru (automobilka).

Riadne štipľavý slovensko-maďarský jazykový guláš nám navaril Béla Bugár, keď v roku 2009 založil politickú stranu s názvom Most-Híd / Most – Híd (v rôznych textoch sa uvádza so spojovníkom i s pomlčkou). Žurnalistickú obec postavil pred dilemu, ako tento názov skloňovať. Počas takmer desaťročia som v médiách postrehol všetky možné verzie 2. pádu, niekedy dokonca v rámci jedného článku. Pre ilustráciu pridám podstatné meno predseda.

Predseda Most-Híd (nevyskloňované)

Predseda Most-Hídu (vyskloňovaná iba druhá časť názvu)

Predseda Mosta-Hídu (vyskloňované obe časti názvu, most s koncovkou -a)

Predseda Mostu-Hídu (vyskloňované obe časti názvu, most s koncovkou -u)

Predseda Mosta-Híd (vyskloňovaná iba prvá časť názvu, most s koncovkou -a)

Predseda Mostu-Híd (vyskloňovaná iba prvá časť názvu, most s koncovkou -u)

Predseda Mosta/Mostu (vynechaná druhá časť názvu, najmä v menej formálnom prejave)

Predseda Hídu (komentátor SME Peter Schutz, zrejme tak trochu z recesie, ai.)

Teoreticky by sme si tak v médiách mohli prečítať vetu, v ktorej je podstatné meno most v genitíve v troch rôznych verziách: Predseda Most-Hídu sa vrátil z Mostu pri Bratislave, kde si pozrel výstavbu nového mosta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?