reklama

Záhorácky maratón 2019

Dva mesiace po úspešnom maratóne v Bratislave som 8. júna stál na štarte ďalšieho maratónu. Záhorácky maratón, ktorý sa beží na trase Senica – Borský Mikuláš – Šaštín-Stráže a späť, som predtým absolvoval dvakrát.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Po ČSOB maratóne 7. apríla som si doprial štyri dni bežeckého voľna, v piatok som si vybehol na 30-minútový pohodový klus a v sobotu som vyrazil na Beh Šaštínskymi bormi, v ktorom sa mi minulý rok spolu s ďalšími asi desiatimi bežcami podarilo zablúdiť kvôli nedostatočne vyznačenej odbočke. Inak sa mi 17-kilometrová trasa v lesnom teréne v ideálnom jarnom počasí veľmi páčila a hoci počasie bolo tento rok vhodné skôr na papučovú kultúru (4 stupne, mrholenie), túžba absolvovať trasu bez zablúdenia a napraviť si po roku chuť bola dostatočnou motiváciu. Samozrejme, šesť dní po maratóne som nebol ani zďaleka v top-forme a neočakával som žiaden super-výkon. Pri rozkluse pred štartom som sa cítil až prekvapivo dobre a tak som po štarte vyrazil svižnejšie, ako som plánoval – približne na 10. mieste v 54-člennom poli bežcov. Po asi 5 km sa predsa len začala prejavovať krátkosť času po maratóne a bol som prinútený zvoľniť. Pár bežcov ma predbehlo a akosi som sa ani nesnažil s nimi držať tempo. Spomínaná kritická odbočka po 10 km bola tentoraz lepšie vyznačená, takže tentokrát už nikto nepoblúdil. 5 km pred cieľom som si povedal, že predsa len som na pretekoch a nie na turistickej vychádzke, tak som sa ešte zmobilizoval a dostal sa naspäť do relatívne slušného tempa. Stopky sa v cieli zastavili na čase 1:11:20, čo v danej konkurencii vyšlo na 15. miesto celkovo a 6. miesto vo vekovej kategórii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V druhej polovici apríla som sa snažil znovu dostať do tréningového módu, ale pribrzdila ma ľavá achilovka, ktorá sa ozvala už v marci počas prípravy na maratón. Našťastie aj tentokrát to nebolo nič vážne, bolesť sa ozvala dvakrát po svižnejších tréningoch, ale po pár voľnejších behoch nakoniec ustúpila. 4. mája som sa v ideálnom bežeckom počasí (12 stupňov, zamračené, slabý vietor) postavil na štart Tlmačského polmaratónu s ambíciou zabehnúť si traťový osobák pod 1:28. Na absolútny veteránsky osobák 1:25:52 som nepomýšľal, stále som cítil útlm po maratóne. V Tlmačoch som bežal už po švrtýkrát – vždy približne mesiac po maratóne v Bratislave, preto som vedel, čo môžem očakávať. Pocitovo to bolo neutrálne – nebežalo sa mi ľahko, ani som sa výraznejšie netrápil, vyšlo to na čas 1:27:43. Po umiestneniach v prvej desiatke v celkovom poradí a 3. mieste vo vekovej kategórii v rokoch 2016 a 2017 ma tentokrát lepší súperi odsunuli na 13., resp. 4. miesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ďalšiu bežeckú výzvu som si vytýčil Záhorácky maratón. Pri výbere maratónov majú rôzni bežci rôzne priority. Pre tých, ktorí chcú dosiahnuť čo najlepší čas, je ideálne bežať jeden na jar a jeden na jeseň na rovinatých tratiach. Na Slovensku je voľba jasná – ČSOB Bratislava (apríl) a MMM Košice (október). Ďalším kritériom výberu býva dostupnosť v okolí bydliska, nádej na dobré umiestnenie, atraktívna trasa, príjemná atmosféra, kvalitná organizácia, či jednoducho túžba skúsiť niečo nové. Nie každý má v obľube masové akcie vo veľkých mestách. Od roku 2015 vedie trasa Záhoráckeho maratónu po vedľajších cestách s minimom áut, z veľkej časti po lesnej asfaltke. Je na nej niekoľko miernych stúpaní a klesaní, súčet prevýšení je 180 metrov. Záhorácky maratón býva náročný najmä kvôli teplému počasiu. Keď som sa maratónu zúčastnil v rokoch 2016 a 2017, bolo 22 stupňov a zamračené, resp. 24 stupňov a slnečno. Teploty nad 20 stupňov, obzvlášť ak pečie slnko, pridajú každému bežcovi viac či menej minút navyše (skôr viac) k optimálnym výkonom. Podmienky však majú všetci rovnaké a najlepší bežci môžu zabojovať o popredné priečky v celkovom poradí, resp. vo vekových kategóriách. Ani elitní atléti nechodia na MS či OH prioritne pre rýchle časy, ale pre čo najlepšie umiestnenie. Všetci, bez ohľadu na výkonnosť, si môžu minimálne vychutnať atmosféru a užiť pocity uspokojenia zo svojho výkonu. Skrátka, každý si nájde to svoje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záhorácky maratón som si zvolil po tretíkrát najmä pre lokalitu (hodina autom), atraktívnu trasu, kvalitnú organizáciu i nádej na dobré umiestnenie (v roku 2017 som sa dostal „na bedňu“ za 3. miesto vo vekovej kategórii). Po Tlmačskom polmaratóne som mal k dispozícii 5 týždňov, počas ktorých som sa chcel aspoň čiastočne vrátiť do formy, ktorú som mal na maratóne v apríli. Zároveň som nechcel príliš „tlačiť na pílu“, aby som sa nezranil. V podstate som kopíroval model zo zimnej prípravy s nižším objemom nabehaných km – kým v zime som behával aj cez 100 km týždenne, teraz to bolo okolo 80 km. Tiež som po aprílovom maratóne zo dve kilá pribral, ktoré pri nižšom objeme príliš zhodiť naspäť nešli. Kvalitu som behal v utorok (tempo) a v piatok (intervaly), dlhý beh v nedeľu, zvyšok tri ľahšie aeróbne behy s jedným voľným dňom v týždni. Máj bol pomerne daždivý, ale aspoň nebolo teplo a nešteklilo v nose z kvitnúcej prírody. Horúčavy udreli až v júni – vo štvrtok 30. mája bolo ešte 10 stupňov, dážď a vietor, o dva dni v sobotu na MDD už vyše 20 stupňov, v pondelok už takmer 30 stupňov. Aspoň som mal týždeň na aklimatizáciu na teplo; predpoveď hlásila vyššie teploty aj na deň maratónu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V sobotu 8. júna sa však počasie zľutovalo a bolo príjemných 22 stupňov a zamračené. Na Záhorácky maratón som si vytýčil tri méty: zabehnúť čas pod 3:10, umiestniť sa v prvej desiatke v celkovom poradí a v prvej trojke vo vekovej kategórii. Prvá méta bola vzhľadom k prijateľnému počasiu a k dobrej aktuálnej forme zdolateľná (posledné dva týždne som sa pocitovo pri behu cítil v pohode), zvyšné dve méty záviseli od konkurencie. Nie som top bežec, aby som mohol zakaždým pomýšľať na popredné priečky. Do Senice to majú na skok aj bežci spoza Moravy, a tak je vrava i komentovanie moderátorov v okolí štartu pestrou zmesou slovenčiny, záhoráčtiny, moravčiny a češtiny. Na takýchto menších podujatiach je výhoda, že sa môžem rozcvičovať takmer až do času štartu; tiež na wécko je lepšie odskočiť si čo najtesnejšie pred štartom. Na veľkých podujatiach typu ČSOB Bratislava či MMM Košice musím aspoň 20 minút pred štartom stepovať na mieste v štartovom koridore. Ďalšou výhodou Záhoráckeho maratónu je, že každý bežec má možnosť pred štartom odovzdať vlastné občerstvenie (nápoje, gély), ktoré mu dobrovoľníci podajú na občerstvovacích staniciach (cca každých 5 km). Pripravil som si 8 fliaš s 3 dcl iontového nápoja HypoFit. V teplom počasí vypotím pri behu aj 1,5 litra za hodinu. Pôvodne som mal v pláne niesť si v ľadvinke dva 70 g energetické gély K-4 Power, ktoré sa mi osvedčili v predošlých maratónoch. Večer pred štartom mi napadlo, že si ich vytlačím do nápojov a nebudem tak musieť bežať s ľadvinkou. Tuba s gélom by sa dala pripevniť na fľašu, ale tieto balenia sú pomerne veľké a vždy ich užijem na viackrát. Gély by sa mali užívať s čistou vodou, nie s iontovým nápojom. Moje nápoje však boli riedke, takže som si bol istý, že nebudem mať žalúdočné problémy, ak do každej fľaše pridám 20 gramov gélu. Hoci pri maratóne nemáte nikdy v ničom 100-percentnú istotu.

O 10.15 zaznel štartový výstrel a dav 180 bežcov a bežkýň sa vydal na trať maratónu a polmaratónu. Dlhšiu výzvu si zvolilo 46 z nich, vrátane štyroch žien – mierny pokles v porovnaní s minulými ročníkmi; polmaratón je predsa len pre viacerých prijateľnejší, obzvlášť v lete. Na hodinkách som si sledoval tempo; pôvodne som mal v pláne udržiavať ho v rozmedzí 4:25 až 4:30/km. Vzhľadom k zamračenej oblohe som sa rozhodol začať o niečo svižnejšie – medzi 4:20 a 4:25/km. Po prvej občerstvovačke som prehodil zopár slov s bežcom, ktorý vravel, že beží svoj prvý maratón a ťažko sa mu odhaduje tempo, akým má bežať. Prvú polovicu trate sme bežali viac-menej pospolu. Do tváre dul mierny vetrík a snažil som sa využívať závetrie spolubežcov. Bežali sme s polmaratóncami, takže v prvej polovici maratónu som mal stále niekoho na dostrel. Každých 5 km som sa občerstvil vlastným nápojom, ktorý mi podali dobrovoľníci. Keďže nebolo až tak teplo, nepotreboval som vypiť celé 3 dcl. Akurát mi bolo ľúto, že nevyužijem všetok gél rozpustený v nápojoch. Nabudúce si to musím lepšie premyslieť. Zrejme bude lepšie zohnať menšie balenia gélu a pripevniť ich na fľaše s vodou.

V prvej polovici som sa cítil výborne, nemal som ani len náznak krízy. V Šaštíne-Strážach som stretával prvých bežcov, ktorí už bežali naspäť do Senice. Zrátal som si, že bežím niekde na konci prvej desiatky. Na obrátke na futbalovom ihrisku som mal medzičas tesne pod 1:32. Spolubežec-prvomaratónec sa zastavil pri stolíku s občerstvením a viac som ho nevidel; myslím počas behu, po pretekoch sme ešte prehodili pár slov. Z ihriska som teda vybiehal sám a pred sebou som nevidel nikoho. Stretával som však bežcov, ktorí dobiehali do cieľa polmaratónu alebo k obrátke maratónu. Mnohí z nich ma povzbudili a navzájom sme si kývli. Stále som udržiaval stabilné tempo na úrovni 4:25/km. Po 28 km sa trasa napája z Borského Mikuláša na lesnú asfaltku smerom na Senicu. Tu som bežal ako pustovník – predo mnou – kam som dovidel – nikto, za sebou som tiež nikoho nepočul. Ak by som nemal na tielku štartové číslo, hádam by som aj zabudol, že som na pretekoch. Ale aj táto časť Záhoráckeho maratónu má svoje čaro, kvôli ktorému sa ho rád zúčastňujem. Toto v Bratislave či Košiciach nezažijem. Lesná časť trasy pokračuje do méty 37 km. Moje tempo mierne kleslo na úroveň 4:30 – 4:40/km. Pocitovo to už bolo o niečo náročnejšie, ale stále v medziach normy, žiadne veľké trápenie. V tejto časti trate sú aj dve osviežovacie stanice s minerálkou. Na druhej z nich na 34. km sa mi akosi nepodarilo prebrať fľašku. V zlomku sekundy som sa rozhodol pokračovať bez vody. Nechcel som sa vracať, hoci by to trvalo iba zopár sekúnd. 2 km predtým som pil vlastný nápoj po občerstvovačke a o 4 km nasledovala ďalšia. Bežať 4 km bez tekutín v záverečnej časti maratónu pri teplote nad 20 stupňov ma však mohlo nakoniec vyjsť na viac ako pár sekúnd. Zrazu som začul za sebou razantné kroky. Bol to mladý chalan – dobrovoľník na osviežovačke, ktorý neváhal a trielil za mnou, aby mi podal fľašku s minerálkou. Ďakujem ešte raz, ak náhodou čítaš.

Po výbehu z lesa ma ešte čakalo záverečných päť kilometrov. 38. km som zvládol ešte tesne pod 4:30, potom nasledovali dva najpomalšie kilometre na úrovni 4:42. Predsa len sólo beh v celej druhej polovici a vyčerpané zásoby glykogénu sa podpísali na miernom spomalení. Na Záhoráckom maratóne málokto zabehne celú trasu rovnomerným tempom, či dokonca negatívny split (druhú polovicu rýchlejšie ako prvú). 3 km pred cieľom som predsa len zbadal bežca predo mnou. Bolo to však odhadom dobrých 300 metrov a musel by prežívať riadnu krízu, aby som ho ešte dobehol. V Senici sa mi podarilo vrátiť do pôvodného tempa a posledný kilometer som zvládol za 4:20. Jeden chlapec z okna zakričal, že som deviaty. Z diaľky som už počul moderátora, ktorý v cieli vítal bežca predo mnou. Zaostal som za ním o niečo vyše minúty. Skontroloval som si čas – už som vedel, že to stihnem pod 3:07. Ešte cieľová rovinka a pri prebiehaní cieľovou čiarou moderátor oznámil, že som tretí v kategórii nad 40 rokov v čase 3:06:49. Vyšli mi teda všetky tri méty – čas pod 3:10, umiestnenie v prvej desiatke v celkovom poradí a ako bonus „bedňa“ vo vekovej kategórii. Samozrejme spokojnosť, hoci s odstupom času viem, že tam bola mierna rezerva. Ak by som sa lepšie vyspal (ako obyčajne pred maratónom – spal som nič-moc), ak by som si gély nerozpustil v nápojoch, ak by som sa mentálne viac vyburcoval v záverečných km... Dve – tri minútky sa dali ešte okresať. Ale na „ak by“ sa nehrá. Nikto nie je dokonalý; aj v tom je čaro športu či života ako takého.

Daniel Miklošovič

Daniel Miklošovič

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Učiteľ angličtiny. Záľuby: beh, turistika, cyklistika, šach, hudba. Zoznam autorových rubrík:  BehAngličtinaŠkolstvoVieraPolitikaPostrehy

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu