reklama

Rajecký maratón 2020

Po dvoch úspešných maratónoch v Bratislave a v Senici v roku 2019 som plánoval ešte účasť na augustovom Rajeckom maratóne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ambíciu opäť absolvovať po troch rokoch maratón, ktorý sa hrdí prívlastkami najťažší, najkrajší a najsrdečnejší, mi však prekazila borelióza. Mesačná liečba antibiotikami a príprava na maratón príliš nejdú dohromady.

Na jeseň som si ako prioritu vytýčil pokorenie hranice 1:25 na PSA polmaratóne v Trnave. Dva týždne pred štartom ma nanešťastie potrápila viróza. V čase, keď som mal vrcholiť s prípravou, som musel naopak zvoľniť, čo sa v záverečných kilometroch polmaratónu prejavilo v chýbajúcej energii. Dobehol som v čase 1:25:14 a stačilo mi to aspoň na veteránsky osobák.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V zime som sa pustil do prípravy na jarný ČSOB maratón, plus ako bonus som si chcel na konci apríla zabehnúť svoj prvý ultratrail (Kamzík–Baba–Kamzík, 53 km, prevýšenie 1300 m). Cieľom v maratóne bolo znovu pokoriť hranicu troch hodín a ultra si riadne užiť a zdolať hranicu piatich hodín.

Do polovice februára prebiehala príprava ako po masle, objemovo i kvalitatívne dosahovala úrovne spred roka. Začal som však pociťovať náznaky bolesti v okolí ľavej holennej kosti, čo bolo zrejme spôsobené rozvíjajúcim sa zápalom okostnice. Skúsil som na týždeň zvoľniť, ale bolesť neustupovala. Na konci februára som vedel, že maratón nepobežím. V marci som prvé tri týždne takmer nebehal a musel som sa rozlúčiť aj s horským ultra. To som ešte netušil, že obe podujatia budú aj tak preložené, resp. zrušené kvôli Covidu-19.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na konci marca som konečne mohol ako-tak klusať a v apríli som postupne pridával objemy i kvalitu. Vtedy ešte bola nádej, že podujatie Kamzík–Baba–Kamzík sa uskutoční v júni. Na dlhé behy som sa vždy odviezol niekam do lesa, v apríli raz a v máji dvakrát týždenne, aby boli nohy zvyknuté na kopcovitý terén. Napokon bolo podujatie pre rok 2020 zrušené úplne. Nabehané objemy som sa rozhodol využiť ako dobrý základ pre prípravu na Rajecký maratón a v júni som prešiel na svoj osvedčený model prípravy: PO voľný beh, UT intervalový beh, ST bicykel, ŠT voľný beh + rovinky, PI tempový beh, SO voľný beh + bicykel, NE dlhý beh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V období apríl – júl som všetko odbehal podľa plánu, hoci som prežíval rušné obdobie. Vo februári som sa rozhodol zmeniť bývanie, čo znamenalo najskôr kolotoč vybavovania a od júna sťahovanie a drobné úpravy v mieste nového bydliska. Práca z domu počas pandémie mi umožnila časovú flexibilitu, takže sa to dalo zosúladiť. Na konci júna mi zatrnulo, keď som nešťastne spadol z bicykla a narazil si ľavý bok. Na druhý deň som išiel behať s malou dušičkou, ale bolesť v boku ma našťastie neobmedzovala. Viac som ju cítil v kľude ako pri behu.

Tu je ukážka prípravy zo 4. týždňa pred maratónom (13.– 19.7.), všetko v teplom počasí:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PO: 11,2 km voľný beh 5:15/km, večer bicykel 20 km

UT: 15,6 km, 3 km rozklus, 5x1,6 km 4:20/km, 400 m medziklusy, 3 km výklus, večer posilňovanie

ST: bicykel 36 km

ŠT: 12,1 km voľný beh 5:15/km, rovinky 8 x 100 m, 100 m medziklusy, večer bicykel 16 km

PI: 18,6 km, 2,8 km rozklus, 13 km tempo 4:30/km, 2,8 km výklus, večer posilňovanie

SO: 10,4 km voľný beh 5:05/km, večer bicykel 26 km

NE: 26 km dlhý beh v lese, 670 m prevýšenie, 6:10/km, ekvivalent na rovine 31 km, 5:10/km

Rajecký maratón sa beží na trase Rajec (2 km okruh v meste) – Šuja – Fačkov – Čičmany (obrátka na 22 km) a späť. Prvá polovica do Čičmian sa tiahne do mierneho stúpania s prevýšením 220 metrov, po obrátke trať pozvoľna klesá. Takýto charakter trate priam vyzýva na negatívny split, keď druhú polovicu maratónu zabehnete rýchlejšie ako prvú. Na druhej strane však bežcov spomaľuje stúpajúca teplota pri slnečnom letnom počasí (štart je ráno o 9. hod.) i pribúdajúca únava a dehydratácia.

V Rajci som v roku 1992 absolvoval svoju maratónsku premiéru ako 18-ročný najmladší účastník. V teplom augustovom počasí som ho zvládol za 3:17:23. V tom čase vrcholili letné olympijské hry v Barcelone a pre mňa bol Rajecký maratón akýmsi osobným olympijským vystúpením. Niečo podobné som absolvoval už ako veterán v roku 2016 počas OH v Riu de Janeiro. V príjemnom počasí som prekonal sám seba spred 24 rokov, keď som dobehol v čase 3:16:03. Rok predtým som sa v tropickej horúčave riadne vytrápil za 3:42:24. Umiestnenie však bolo podobné: 2015 – 36. miesto (32 stupňov, slnečno), 2016 – 37. miesto (18 stupňov, oblačno) z cca 200 bežcov. Vysoká teplota pri maratóne veru spraví svoje. Svetový rekordér Eliud Kipchoge zabehol na OH 2016 svoj najslabší maratónsky čas, napriek tomu jasne vyhral. V náročných podmienkach sa beží skôr takticky na umiestnenie ako na rekordný čas.

Olympijské hry 2020 v Tokiu sa v pôvodnom termíne neuskutočnili, ale môj „olympijský maratón“ v Rajci áno (obrovská vďaka organizátorom), 8. augusta – na deň presne 28 rokov od môjho prvého maratónu. Posledný týždeň som už tradične podstúpil superkompenzačnú diétu – dva dni som konzumoval jedlá s nízkym obsahom sacharidov (tri dni by boli lepšie, ale psychicky náročnejšie), následne tri dni stravu s vysokým obsahom sacharidov. Posledný deň pred maratónom normálnu vyváženú stravu. V deň štartu som vstával už o 4.45, aby som stihol raňajky, cestu autom (140 km), prezentáciu, odovzdanie vlastného občerstvenia, prezlečenie, rozcvičku. Všetko prebehlo hladko a krátko pred 9. hod. som sa v štartovom koridore pri tónoch slovenskej hymny tešil na trojhodinovú tortúru. Zatiaľ bolo príjemných 22 stupňov, postupne sa ale ručička teplomera pri bezoblačnom počasí vyšplhala až k tridsiatke. S tým som však rátal, doma som zvyknutý behať pri takýchto teplotách.

V hlave som mal tri varianty tempa s ohľadom na aktuálnu výkonnosť: A) na čas pod 3:10 v príjemnom počasí, B) na čas pod 3:15 v teplom počasí, C) na čas pod 3:20 v tropickej horúčave. Počasie vyšlo v deň D na variant B, tak som si od štartu kontroloval tempo na úrovni 4:35–4:40/km. Rýchlejšie tempo by sa mi v danom počasí v 2. polovici maratónu vypomstilo. S dychom som nemal problém, akurát som bol akýsi stuhnutý a cítil som ťahanie v ľavom zadnom stehennom svale. Ešte v roku 2013 som si ho škaredo natiahol pri tanci na stužkovej a odvtedy sa občas ozýva, najmä pri oddýchnutých nohách. Už počas posledných ľahších behov pred maratónom som ho cítil. Veril som, že postupne, keď sa nohy unavia, nebudem ťahanie vnímať. Aj tak bolo.

Polmaratón som prebiehal v čase 1:37:25, čo je zhruba polovica z času 3:15. Tempo som teda trafil, už len ho udržať. Nemal som zatiaľ žiadnu krízu, ale v tej chvíli by som asi nevsadil vysokú sumu na to, že tempo v teplom počasí udržím až do cieľa. Do obrátky som si zrátal, že bežím na 23. mieste (na štart sa postavilo 179 maratóncov). Po obrátke v Čičmanoch trasa pozvoľne klesá, čo mi umožnilo mierne pretiahnuť krok a odrazu som začal dobiehať jedného bežca za druhým. Postupne som sa posunul na 15. miesto, až som sa zamýšľal, či som to po obrátke neprepálil. Hodinky zrazu ukazovali tempo na úrovni 4:20/km.

Najťažšia časť Rajeckého maratónu je na 33.–39. km medzi Fačkovom a Šujou – dlhý úsek bez tieňa, kedy je pole bežcov už riadne rozťahané. Tento rok som mal šťastie, že som ho bežal spoločne s druhou najlepšou ženou, o ktorej viem, že behá maratóny vyrovnaným tempom. Kilometre pekne ubiehali a kríza stále neprichádzala; naopak, bežalo sa mi lepšie ako v prvej polovici. Teplo mi až tak neprekážalo, smäd som tiež nepociťoval (na občerstvovacích staniciach som mal pripravené vlastné iontové nápoje, plus dva 70 g gély s vodou). Na občerstvovačke na 38. km sa spolubežkyňa zastavila, ja som iba schmatol svoju fľašku a posledné 4 kilometre som bežal sólo až do cieľa. Pred sebou som nevidel nikoho, takže som ich nešiel úplne na doraz, pekne v tempe 4:30/km. Nakoniec sa stopky v cieli zastavili na čase 3:12:10, druhý polmaratón som zabehol za 1:34:45, o 2:40 rýchlejšie ako prvý. Spokojnosť s výkonom i s umiestnením (15. miesto celkovo, 8. miesto v kategórii M40).

V roku 2024 majú byť OH v Paríži. Vlastne aj o rok presunuté Tokio. Tak uvidíme...

Daniel Miklošovič

Daniel Miklošovič

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Učiteľ angličtiny. Záľuby: beh, turistika, cyklistika, šach, hudba. Zoznam autorových rubrík:  BehAngličtinaŠkolstvoVieraPolitikaPostrehy

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu